POLYURETÁN vs. EPOXID. Kto víťazí?

Aj keď už na túto tému bolo napísaných množstvo odborných pojednaní, medzi verejnosťou je stále rad otázok. Akú bezšpárovú podlahu vlastne vybrať? Kam sa hodí epoxid a kam polyuretán? A čo je to plastbetón? Nebude podlaha pri realizácii a následne pri vytvrdzovaní zapáchať?

Ukazuje sa, že liate podlahové systémy alebo nátery sú stále žiadanejšími produktmi. Pokiaľ sa predtým používali len v „podradných“ priestoroch budov, teda v technických miestnostiach, suterénoch alebo ako ochrana povrchu v garážach, potom dnes živičné krytiny postupujú do obytných miestností, kuchýň alebo kúpeľní.  

Sú všetky živice rovnaké?

Pri realizácii podláh v obytných alebo komerčných objektoch sa najčastejšie aplikujú dva hlavné typy živíc: polyuretánové (PU) a epoxidové (EP). K dispozícii sú samozrejme aj ďalšie bázy, ale tie majú svoje špecifické vlastnosti, a teda aj oblasť „nasadenia“, napr. báza MMA, metylmetakrylát pre rýchle zaťaženie podláh alebo báza VE, vinylester pre vysokú chemickú odolnosť. Dôležitým faktorom je vôbec pochopenie toho, aký systém sa kam hodí, do akých podmienok, pre aký trhový segment a typ prevádzky. Každý podlahový systém má totiž odlišné vlastnosti a voľba nesprávneho riešenia môže viesť až k vážnemu poškodeniu podlahy.

Aj keď sa oba najčastejšie používané systémy (PU a EP) nazývajú živice, nemali by byť považované za to isté. Majú síce niektoré spoločné rysy – napríklad to, že sa jedná väčšinou o dvojzložkové, prípadne trojzložkové systémy (živica + tvrdidlo + plnivo), ktoré po spojení prechádzajú procesom stechiometrického vytvrdzovania a vytvárajú pevnú vrstvu. V obidvoch prípadoch tak vzniká bezšpárový, nepriepustný povrch, ktorý je možné rýchlo aplikovať vo veľkom množstve, ale jedná sa o dva veľmi odlišné typy materiálov so špecifickými vlastnosťami a použitím.

Pod mikroskopom

Hlavný rozdiel medzi týmito dvomi typmi materiálov je v molekulárnej štruktúre, ktorá ovplyvňuje spôsob, akým sa počas vytvrdzovania spájajú. Existuje viac typov komponentov, ktoré je možné použiť a ktoré v malej miere menia konečný výsledok, ale v zásade majú polyuretány vyššiu hustotu zosieťovania než epoxidy, čo z nich robí odolnejší materiál. Vďaka tomu poskytujú PU systémy oveľa vyššiu pevnosť, trvanlivosť a odolnosť v rôznych podmienkach. Odolajú silnému mechanickému nárazu, extrémnym teplotám, chemickým látkam a poveternostným podmienkam.

PU systémy sa veľmi dobre hodia do priemyselných prevádzok, kde je podlaha denne vystavená rôznemu zaťaženiu. Typickým príkladom je plne naložený paletový vozík vážiaci viac ako jednu tonu. Takáto hmotnosť celkom logicky vyvoláva enormný tlak na podlahu. Robustná povaha PU systémov znamená, že môžu v priemyselnej prevádzke odolať veľmi dlhý čas.

Epoxidové živice sú na druhej strane štrukturálne oveľa tuhšie a neznášajú intenzívne teplo alebo teplotné zmeny. Niektoré epoxidové nátery sú odolné voči teplotám do 65 °C, zatiaľ čo sú k dispozícii PU systémy, ktoré znesú 120 °C.

Pre svoju vynikajúcu chemickú odolnosť sú PU podlahy veľmi obľúbené v potravinárskom a nápojovom priemysle, kde sa vo veľkom množstve vyskytujú korozívne kyseliny a vedľajšie produkty. To znamená, že sú vyžadované podlahy, ktoré odolávajú chemickému pôsobeniu organických kyselín, ale aj cukru, sladu, žieravín a silných čistiacich prostriedkov.

Všestrannosť epoxidových živíc

V tomto bode by sa mohlo zdať, že PU podlaha je lepšou voľbou. Ale to, čo poskytujú v odolnosti, postrádajú v univerzálnosti a estetike. Epoxidy je možné veľmi jednoducho prispôsobiť pre najrôznejšie prostredia a sú k dispozícii v oveľa širšej škále farieb, štýlov, efektov a dekoratívnych možností.

Pokiaľ sa nejedná o špecifickú úlohu alebo požiadavku na PU, je viac než pravdepodobné, že určite existuje epoxidová podlaha, ktorá dané zadanie výborne splní, a navyše tak môže urobiť v jasných a lesklých tónoch, v trblietavých alebo reflexných povrchoch alebo viacfarebných odtieňoch. To dáva dizajnérom kreativitu pri návrhu unikátnych interiérových podláh. Ide o dobrý spôsob, ako vyjadriť identitu danej značky, špecifickú estetiku priestoru alebo vdýchnuť prostrediu požadovanú atmosféru. Vďaka tomu sa epoxidové podlahy stali vhodnou voľbou pre veľkoplošné komerčné priestory, ako sú nákupné centrá a letiská, ako aj pre menej náročné priemyselné priestory alebo pre zóny spracovania tovaru smerom k zákazníkom, ktoré musia dobre vyzerať a zároveň byť funkčné.

Polyuretánové systémy sú tiež obvykle silnejšie a ťažšie ako epoxidy, čo je skvelé pre tlmenie nárazov a tepelných šokov, ale pokiaľ je problémom hmotnosť a priestor, epoxidy ponúkajú tenší, ľahší a lacnejší variant.

Existuje PU, PU a tiež PU

Ak hovoríme o PU, je dôležité mať na pamäti, že ich existuje niekoľko rôznych typov. Existujú plné PU podlahy typu "tekutý vinyl", ktoré sú vďaka svojej elastickej povahe skvelé pre vytvorenie mäkkého povrchu pod nohami. Časté sú tiež PU systémy, používané na parkoviskách a PU betónové systémy, ktoré sú najodolnejším dostupným typom živičných podláh proti poruchám (tiež sa uvádza plastbetón).

Práve PU betón sa často vyskytuje v náročných priemyselných prevádzkach, pretože skvele odoláva razantným nárazom, extrémnym teplotám, veľkému zaťaženiu, drsným chemikáliám a pod.. Možno ho tiež s pomocou vhodnej zrnitosti kameniva transformovať na protišmykovú úpravu, antibakteriálna prísada si veľmi dobre vedie v potravinárskom alebo farmaceutickom prostredí. PU betón však nie je príliš vzhľadný a pokiaľ nie je potiahnutý alifatickou vrstvou, nie je ani dostatočne farebne stály.

Vo výsledku nejde ani tak o to, ktorá báza je lepšia – či PU alebo EP. Predovšetkým ide o to, čo je lepšie pre daný objekt a ktorý systém najlepšie splní predstavy a zadanie. Nesmie sa zabudnúť ani na dodatočné kritériá, ktorými sú časová náročnosť na realizáciu a jej ekonomika.